Návšteva potomkov generála Svobodu

Zoe Klusáková – Svobodová spolu so svojou dcérou Ludou a vnukom Miroslavom pri príležitosti 70. výročia karpatsko-duklianskej operácie navštívili začiatkom októbra severovýchod Slovenska. Pamiatku svojho slávneho predka a jeho posolstvo si uctili pri Pamätníku československých vojakov v slovensko-poľskom pohraničí, soche armádneho generála Ludvika Svododu a pamätníku sovietskej armády vo Svidníku. Dňa 8. októbra 2014 zavítali potomkovia generála Svobodu aj na pôdu prešovského letiska. V Sieni cti vrtuľníkového krídla generálplukovníka Jána Ambruša ich privítal zástupca veliteľa podplukovník Peter Fabišík spolu s náčelníkom štábu podplukovníkom Pavlom Klučerovským. Príjemné posedenie sa začalo spomienkami na armádneho generála Ludvika Svobodu, či patróna prešovského krídla generálplukovníka Jána Ambruša.

Dôvodom zahraničnej návštevy Zoe Klusákovej – Svobodovej však nebolo len šírenie posolstva jej otca. Skutočnou príčinou bola snaha celej rodiny nezabudnúť na krutosť 2. svetovej vojny a udalosti Karpatsko-duklianskej operácie. Pod vedením Miroslava Klusáka, pravnuka armádneho generála Ludvíka Svobodu, vytvoril projektový tím elektronického multimediálneho sprievodcu Karpatsko-duklianskej operácie. Hlavným cieľom tohto projektu je vytvoriť dôstojný pomník Československým a Sovietskym vojakom, ktorí bojovali v jednej z najväčších horských bitiek 2. svetovej vojny. Sprievodca je vytvorený modernou multimediálnou formou tak, aby prilákal pozornosť mladých ľudí k tejto historickej udalosti, prezentoval miesta bojov, osudy vojakov a priblížil príbehy, ktoré sa tam odohrali. Projekt „Dukla 1944“ prekračuje národné dejiny a propaguje spoločnú históriu Európskych národov. Predstavuje spoločný odkaz boja proti nacizmu a propaguje ekonomickú spoluprácu a cezhraničný turizmus. Na projekte multimediálneho sprievodcu Karpatsko-duklianskou operáciou sa v rámci dobrovoľníckej činnosti spolupracuje 21 odborníkov z oblasti vojenskej histórie, kartografie a mediálnej tvorby. Odbornú pomoc projektu poskytli tiež Vojenský historický ústav Bratislava a Prešovská univerzita.

Súčasťou programu pripraveného pre túto významnú návštevu bola aj ukážka rekonštrukcie historického lietadla Avia B-33, ktoré sa nachádza v priestoroch krídla. Prešovskí letci, pod vedením nadpráporčíka Alojza Šiveckého, opravujú túto leteckú techniku v rámci dobrovoľníckej činnosti vo väčšej miere spojpomocne. Zoe Klusáková – Svobodová v závere návštevy poďakovala za príjemné popoludnie a príslušníkom krídla darovala publikáciu „Ludvík Svoboda, Deník z doby válečné“, ktorá si isto nájde významné miesto v Sieni cti vrtuľníkového krídla v Prešove.

Ludvík Svoboda (1895 – 1979) bol česko-slovenský generál a politik. Počas prvej svetovej vojny sa prihlásil do česko-slovenských légií. Cez medzivojnové obdobie slúžil v Podkarpatskej Rusi. Prešiel celým radom veliteľských funkcií. Ako veliteľ náhradného práporu bol v roku 1937 poverený prípravou mobilizácie. Po rozbití Česko-slovenska nacistickým Nemeckom a okupácii Čiech a Moravy sa zapojil do organizovania vojenskej odbojovej organizácie Obrana národa. Začiatkom júna 1939 prešiel ilegálne do Poľska. Po jeho porážke v septembri 1939 previedol Ludvík Svoboda skupinu viac ako 700 dôstojníkov a vojakov do azylu do ZSSR. Jeho činnosť bola po celé ďalšie obdobie vojny spojená s organizáciou česko-slovenského vojska v ZSSR. Dňa 10. septembra.1944 prevzal velenie nad 1. česko-slovenským armádnym zborom, ktorý sa vyznamenal v karpatsko-duklianskej operácii – najväčšej horskej operácii 2. svetovej vojny. Bola to aj najväčšia operácia v histórii česko-slovenskej armády. Na armádneho generála bol povýšený 1. augusta 1945. V povojnovom období začal Ludvík Svoboda rozvíjať svoju politickú kariéru. Funkcia minister národnej obrany bola prvým významným postom, ktorý zastával na vysokej politickej úrovni. Dňa 30. marca 1968 bol Ludvík Svoboda prvýkrát zvolený prezidentom. Druhé obdobie vo funkcii prezidenta však musel predčasne ukončiť zo zdravotných dôvodov.

Manželka Ludvika Svobodu, Irena Svobodová, spolupracovala počas okupácie s Obranou národa. V tomto období, okrem iného, pomohla niekoľkým skupinám dôstojníkov a poddôstojníkov odísť za hranice, poskytla vo svojom dome v Kroměříži azyl skupine československých parašutistov a spolu s celou rodinou s nimi spolupracovala do tej doby, než gestapo prišlo na ich stopu a celú skupinu v novembri 1941 zatkli. Syn Miroslav bol vo svojich necelých 18 rokoch zavraždený v koncentračnom tábore Mauthausen, manželka a dcéra Zoe unikli zatknutiu a od novembra 1941 do mája 1945 sa skrývali na Morave.

Bližšie informácie o projekte: www.dukla1944.com